Z našej skúsenosti

Deti, mladí ľudia a dospelí s Downovým syndrómom sú predovšetkým deťmi, mladými ľuďmi a dospelými.

Prechádzajú rovnakými vývojovými etapami ako ostatní, prežívajú všetky emócie, keďže však majú jeden chromozóm navyše, potrebujú aj z každého druhu starostlivosti a pozornosti „niečo naviac“.

V prvom rade potrebujem prijať, čo najlepšie vystihujú slová matky dieťaťa s „inak“: „Prijať dieťa s Downovým syndrómom nielen do svojej rodiny, ale najmä do svojho najvnútornejšieho vnútra je namáhavý proces. Ak však rodič túto ponuku vnútorne prijme rodinu, zhoduje sa s ňou a dá sa jej dieťa, naplní seba aj svojím úžasným tichým šťastím.“

Potrebujú viac cvičenia, špeciálnej rehabilitácie, stimulácie a optimálnu zdravotnú starostlivosť, ktorá sa viaže najmä na ich vrodené problémy, aby z nich mohli vyrásť skvelí športovci – plavci, lyžiari, atléti, zápasníci alebo gymnastky.

Potrebujú viac príležitostí na rozvíjanie svojho talentu, prehlbovanie svojej lásky k hudbe a pohybu a zdokonaľovanie schopnosti napodobňovania, aby sa z nich stali herci a tanečníci.

Potrebujú viac trpezlivosti, času, opakovania a individuálnych postupov pri učení a pri osvojovaní nových zručností, aby z nich boli dobrí žiaci a študenti, aby sa z nich stali neúnavní čitatelia, z niektorých spisovatelia, aby mohli pracovať v chránených dielňach alebo s asistenciou aj na voľnom trhu práce.

Potrebujú viac pochopenia, aby mohli vyjadrovať a prežívať svoje túžby po priateľstve a partnerstve, mohli hovoriť za seba a sami sa rozhodovať a obhajovať.

Potrebujú osobný priestor bez zbytočného ochranného postoja a manipulácie, aby mohli s pomocou, ale samostatne bývať, aby sa stali dospelými a nezostali „večnými deťmi“.

Dá sa to zvládnuť.

Informácie pre rodičov, ktoré vám môžu dať odpovede na vaše otázky :o)