"Veľkosť minulého k nám dolieha stovkami ozvien.”
Ján Buzássy
V dávnych časoch stálo na pobreží Malej Ázie mesto Trója. Jedného dňa sa trójsky princ Paris vybral na návštevu k spartskému kráľovi Menelaovi. Počas svojho pobytu sa zaľúbil do jeho nádhernej manželky Heleny a tá s ním ušla do Tróje.
Keď kráľ Menelaos zistil, že jeho manželku uniesli, nesmierne sa nahneval a rozhodol sa na Tróju zaútočiť. Pre svoju výpravu získal aj Odyssea, kráľa gréckeho ostrova Itaka. Ten síce nechcel opustiť rodnú krajinu, no musel sa podvoliť. Doma zanechal manželku Penelopu a synčeka Telemacha.
Zdalo sa, že vojna, ktorá trvala deväť rokov, nikdy neskončí. V desiatom roku však Gréci prestali pustošiť okolie Tróje a zmenili taktiku. Vraj sama bohyňa Pallas Aténa vnukla Odysseovi myšlienku postaviť veľkého dreveného koňa, ktorému sa do útrob ukryli grécki bojovníci.
Potom Gréci opustili tábor a naoko sklamane odplávali. Trójania si vydýchli. Vyhrnuli sa z bezpečia opevnenia, vtiahli koňa dovnútra hradieb a začali oslavovať. Keď opojené mesto zaspalo tvrdým spánkom, bola už hlboká noc. Gréci, ukrytí v drevenom koni, otvorili tajné dvere na jeho bruchu, vyhrnuli sa von a zaútočili na rozospatých obrancov.
Trójska vojna sa skončila. Všetci Gréci, ktorí ju prežili, boli už dávno doma, len kráľ Itaky Odysseus sa nevracal. Bohovia mu prisúdili, aby ešte desať rokov blúdil po svete a prekonával najrôznejšie nástrahy a nebezpečenstvá. Unikol ľudožrútom, kyklopom aj čarodejnici Kirké.
Doma ho čakala manželka Penelopa, ktorá bránila palác pred násilníckymi pytačmi snažiacimi sa získať jej ruku aj bohatstvo ostrova vďaka dôvtipnému úskoku. Sľúbila nápadníkom, že si jedného z nich vyberie, až keď utká pohrebný rubáš pre svojho svokra. Cez deň plátno tkala a v noci ho rozpletala.
Keď sa Odysseus napokon vrátil domov, v prestrojení za žobráka prenikol do paláca. Penelopa usporiadala preteky v streľbe z Odysseovho luku a sľúbila, že jej manželom sa stane ten, kto prestrelí šípom otvory všetkých dvanástich sekier. S pomocou bohyne Atény, verného pastiera svíň Eumaia a svojho syna Telemacha Odysseus pobil všetkých nápadníkov svojej manželky a získal kráľovstvo späť.
Réžia: Judita Sadíleková
Dramaturgia: Eliška Sadíleková
Scénografia a kostýmy: Michaela Zajačková
Hudba: Juraj Bolf
Dramatoterapeutické vedenie: Lucia Kralovičová, Ester Mária Chiara Žaludko
Produkcia: Erik Forgáč
Teaser: Martin Jurči
Fotky: Ján Bednárik, Lucia Kráľová, Katarína Mistríková, Veronika Šeliga Pilátová
Grafické práce: Michaela Zajačková, Alena Forgáčová
Obsadenie
Pallas Aténa (Hýbateľ, Pôvodca, Božstvo): Adela Dukátová
Odysseus: Andrej Rácz
Teiresiás: Lucia Harušťáková
Penelope: Kristína Vráblová
Kirké: Rebeca Chorvátová
Chór: Slavka Baranková, Denys Hrots, Šimon Marek Jakuš, Ján Korčok, Andrej Petrík, Lucia Pokryvková, Samuel Tinák, Marek Varga, Dorota Vlčková
Vhodné pre divákov od 12 rokov.
Prvá premiéra 29. novembra 2024, druhá premiéra 1. decembra 2024 v Teatro Colorato.
Inscenácia vznikla aj vďaka podpore
Fondu na podporu umenia
Textile house second hand
Autofólie Bratislava
Bittner print s.r.o.
Dedoles
Naše cesty s inscenáciou
Hviezdoslavov Kubín - krajské kolo v kategórii kolektívy v Bratislave, 26. 04. 2025: 1. miesto s postupom na 71. Hviezdoslavov Kubín - celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívoch a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých v Dolnom Kubíne
71. Hviezdoslavov Kubín - celoslovenská súťaž v kategórií recitačných kolektívov a divadiel poézie mládeže a dospelých v Dolnom Kubíne, 17. - 21. 06. 2025: zlaté pásmo s návrhom na postup na Scénickú žatvu + špeciálna cena za scénickú výpravu a hudbu
