Prechádzajú rovnakými vývojovými etapami ako ostatní, prežívajú všetky emócie, keďže však majú jeden chromozóm navyše, potrebujú aj z každého druhu starostlivosti a pozornosti „niečo naviac“.
A práve to „niečo naviac“ sa začína prijatím.
Ako to krásne vystihla jedna mama:
„Prijať dieťa s Downovým syndrómom – nielen do svojej rodiny, ale aj do najhlbšieho vnútra – je náročný proces. No ak rodič túto výzvu vnútorne prijme, stotožní sa s ňou a otvorí sa svojmu dieťaťu, naplní nielen jeho, ale aj seba tichým, hlbokým šťastím.“
Potrebujú viac cvičenia, špeciálnej rehabilitácie, stimulácie a optimálnu zdravotnú starostlivosť, ktorá sa viaže najmä na ich vrodené problémy, aby z nich mohli vyrásť skvelí športovci – plavci, lyžiari, atléti, zápasníci alebo gymnastky.
Potrebujú viac príležitostí na rozvíjanie svojho talentu, prehlbovanie svojej lásky k hudbe a pohybu a zdokonaľovanie schopnosti napodobňovania, aby sa z nich stali herci a tanečníci.
Potrebujú viac trpezlivosti, času, opakovania a individuálnych postupov pri učení a pri osvojovaní nových zručností, aby z nich boli dobrí žiaci a študenti, aby sa z nich stali neúnavní čitatelia, z niektorých spisovatelia, aby mohli pracovať v chránených dielňach alebo s asistenciou aj na voľnom trhu práce.
Potrebujú viac pochopenia, aby mohli vyjadrovať a prežívať svoje túžby po priateľstve a partnerstve, mohli hovoriť za seba a sami sa rozhodovať a obhajovať.
Potrebujú osobný priestor bez zbytočného ochranného postoja a manipulácie, aby mohli s pomocou, ale samostatne bývať, aby sa stali dospelými a nezostali „večnými deťmi“.
Dá sa to zvládnuť.
Informácie pre rodičov, ktoré vám môžu dať odpovede na vaše otázky :o)